Zrúcanina hradu Biely Kameň stojí na zalesnenom návrší nad Svätým Jurom. Hrad vo svojej funkcii opevneného sídla nahradil staršie hradisko z 9. storočia situované na opačnej strane údolia. Hradisko vzniklo v 9. storočí a svoju funkciu plnilo aj v nasledovných storočiach. V roku 1209 získal územie Sv. Jura sľachtický rod Hunt Poznanovcov, ktorý  za svoje sídlo si zvolil práve rannostredoveké opevnenie nad Neštichom. Po polovici 13. storočia prestal byť rozľahlý areál hradiska vhodnou rezidenciou rodu, ktorý začal používať prímenie „zo Svätého Jura“ a tak na opačnej strane údolia vznikol nový kamenný hrad. Pre jeho stavbu vybrali okraj vyvýšeného úbočia strmo klesajúceho do údolia, ktorým prebiehala cesta prechádzajúca cez Malé Karpaty a ústiaca do Záhorskej nížiny pod ochranou Dračieho hrádku pri Borinke a hradu Pajštún. Novopostavený hrad sa zrejme prvýkrát spomína v roku 1271 v súvislosti s nájazdmi českého panovníka Přemysla Otakara II. do uhorského pohraničia. V majetku rodu svätojurských hrad zostal až do vymretia v roku 1526, neskôr sa stal majetkom ďalšieho veľmožského rodu Zápoľských. Neskôr sa majitelia panstva striedali, v 17. storočí Svätý Jur získal Štefan Ilešházy, ktorý v mestečku pod hradom postavil renesančný kaštieľ. Zánik hradu sa predpokladá v roku 1663 v súvislosti s tureckým vyplienením mestečka, ale nie je vylúčené ani skoršie opustenie hradu už na sklonku stredoveku.

Hrad sa do súčasnosti zachoval v stave pokročilého rozpadu, ktorý neumožňuje získať bližšie informácie o jeho pôvodnej podobe a vývoji. Dnešný rozsah je výsledkom postupných dostavieb v dobe keď na ňom vládli páni zo Svätého Jura. Jadrom celého opevneného komplexu je horný hrad približne obdĺžnikového pôdorysu, ktorý po obvode vymedzovala masívna hradba, dodnes čitateľná na východnej strane,  ktorej nárožie na protiľahlej strane  zosilňoval mohutný pilier. K opevneniu sa na vnútornej strane prikladali obytné krídla vymedzujúce ústredné nádvorie. Z budov je dnes najlepšie čitateľné krátke východné krídlo so zvyškami gotickej tehlovej klenby. Zo stavieb na severnej strane nádvoria sa zachovala rozsiahla zaklenutá pivnica. Podľa popisu hradu spísaného pri príležitosti delenia majetku medzi členmi rodu zo Svätého Jura v roku 1412 obsahovalo toto krídlo nad pivnicou  palác a kaplnku.  Okrem obytných budov stáli v hornom hrade podľa popisu ešte dve veže, ktorých polohu však dnes presne nevieme určiť. Vstupná brána sa zrejme nachádza na v mieste dnešného prístupu na severovýchodnej strane, kde ju z bočnej strany zaisťovala bašta. Horný hrad obklopuje opevnenie predhradia nepravidelného oválneho tvaru. Po obvode ho vymedzuje hradba s vežovou vstupnou bránou na východnej strane. Prístupová cesta k nej viedla po moste cez priekopu spočívajúcom na murovaných pilieroch.  Založenie múru do šikmých svahov priekopy v priebehu existencie hradu spôsobovalo značné problémy a vyžadovalo časté opravy opevnenia formou obnovy rozpadnutého líca a vytvárania oporných pilierov a primuroviek z vnútornej aj vonkajšej strany.  Na  ploche predhradia pozdĺž opevnenia stáli hospodárske budovy, z ktorých sú dnes čitateľné len zvyšky v podobe pivnice, alebo častí obvodových múrov miestami vystupujúcich nad terén. Na východnej strane opevnenie zosilňuje hranolová, dovnútra otvorená veža, ktorej torzo dnes predstavuje najlepšie zachovanú časť zrúcaniny. Na vonkajšej strane je hrad z z troch strán obklopený rozsiahlym systémom hlbokých trojitých priekop a dvoch valov, z ktorých ten vnútorný mal na korune múr murovanú hradbu. Tento mohutný systém opevnenia mal vyvážiť pomerne nevýhodnú polohu na okraji klesajúceho svahu  a maximálne oddialiť pozície prípadných útočníkov od hradieb.