Zrúcanina hradu vypínajúca sa skalnatom ostrohu nad obcou Čachtice v blízkosti Nového Mesta nad Váhom. Čachtický hrad vznikol ako dôležitá pevnosť tvoriaca súčasť ochrany západnej hranice Uhorska. Hrad vďaka svojej polohe na konci skalnatého vápencového hrebeňa mohol kontrolovať rozsiahle územie pohraničia na úpätí Malých Karpát a zároveň aj časť údolia Váhu a cestný prechod prechádzajúci z Považia smerom na Myjavu a ďalej na Moravu. Na základe výpovede historických prameňov sa jeho vznik  predpokladá po r. 1260 a založenie sa pripisuje Kazimírovi z rodu Hunt Poznanovcov. Krátko po založení hrad ako jedno z mála opevnení pohraničnej línie odolal nájazdu vojsk českého kráľa Přemysla Otakara II. Koncom 13. storočia sa stal majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho a po jeho smrti v roku 1321 prešiel pod správu kráľovských kastelánov.

Z pôvodný hrad z 13. storočia dodnes tvorí jadro zrúcaniny. Jeho priestor po obvode vymedzovala masívna hradba so zaoblenými nárožiami, ku ktorej bola na východnej strane priložená obytná budova. V čele hradu oproti stála dominantná päťboká veža obrátená v oproti prístupovému hrebeňu ostrouhlým nárožím. Z jej pôvodného vybavenia sa do súčasnosti zachovali zvyšky schodiska v hrúbke múru, okno s bočnými sedačkami a malé výklenky pre svietidlá. V priebehu 14. storočia majitelia hradu venovali pomerne veľkú pozornosť zdokonaľovaniu jeho opevnenia. Výsledkom ich aktivity bola výstavba rozmernej podkovotitej bašty na severnej strane hradu a predbránia vysunutého pred pôvodnú vstupnú bránu. V krátkom časovom odstupe ešte opevnenie zosilnil nový veniec hradby ponechávajúci po vonkajšom obvode hrad úzku uličku, tzv. parkán.

Koncom 14. storočia, v roku 1392, hrad získal od kráľa Žigmunda jeho verný prívrženec Stibor zo Stiboríc, ktorý Čachtice začlenil do svojho rozsiahleho panstva na Považí. Stiborovci hrad vlastnili až do vymretia rodu v roku 1434 a za tento čas stihli opäť zosilniť opevnenie. Na terase severne od pôvodného hradu vybudovali predhradie vymedzené po obvode priamymi úsekmi hradby ktoré zosilňovala dovnútra otvorená veža.

Po vymretí Stiborovcov kráľ Žigmund hrad daroval ďalším svojim prívržencom, rodu Orságovcov, ktorí Čachtice vlastnili do roku 1567. Podobne ako ich predchodcovia sa zaslúžili o rozšírenie a prestavbu hradu. Ešte do konca 15. storočia priestore horného hradu vzniklo nové obytné krídlo pristavané k západnej hradbe a pôvodná podkovovitá bašta bola nadstavaná do podoby veže, ktorá v hornej časti obsahovala hradnú kaplnku. Rozvoj paľných zbraní si zároveň vyžiadal vznik ďalšieho okruhu opevnenia, ktorý v podobe ďalšieho parkánu sleduje obrys pôvodného hradu. Potreba ochrany hradu pred napredujúcou delostreľbou sa prejavila výstavbou delovej bašty osadenej na skalný hrebeň oproti prístupu v čele hradu a ďalšej bašty situovanej v mieste napojenia na staršie predhradie.

Po vymretí Orságovcov daroval panovník Čachtice Uršule Kanižajovej, vdove po Tomášovi Nádašdym. Od nej hrad v r. 1602 získal do dedičného vlastníctva František Nádašdy, po ktorom od roku 1604 spravovala panstvo známa čachtická pani Alžbeta Bátoriová, ktorá po odhalení svojich skutkov dožila vo väzení na hrade. V roku 1670 pre účasť Františka Nádašdiho v sprisahaní proti panovníkovi hrad obsadilo a poškodilo kráľovské vojsko.  Začiatkom 18. storočia za povstania Františka II. Rákociho sa o hrad viedli boje pri ktorých bol opäť poškodený. Po čiastočnej núdzovej oprave ho majitelia ponachali svojmu osudu.

Počas pôsobenia Nádašdiovcov sa hrad rozrástol do súčasného rozsahu. Ich dielom zosilnenie múru staršieho severného predhradia spolu s výstavbou vstupnej brány a zlepšenie ochrany citlivej prístupovej strany vybudovaním nového opevnenia doplneného neskôr delostreleckým bastiónom.