Hričov - Odklínanie hradov
15813
page-template,page-template-full_width,page-template-full_width-php,page,page-id-15813,ajax_fade,page_not_loaded,,side_area_uncovered_from_content,qode-child-theme-ver-1.0.0,qode-theme-ver-1.1,qode-theme-hrady,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2.1,vc_responsive
 

Zrúcaniny hradu

Hričov

Zrúcaniny hradu Hričov stoja na skalnatom návrší v blízkosti obce Hričovské Podhradie neďaleko Žiliny. Hrad patrí medzi jedinečné ukážky staviteľského umenia spájajúce členité skalné podložie s múrmi pevnostnej stavby. Členitý vrchol hradnej skaly bol osídlený už v praveku a rannom stredoveku čo dokladajú archeologické nálezy a zvyšky valového opevnenia. Kamenný strážny hrad vystavaný okolo polovice 13. storočia mal pomerne malé rozmery, pretože strmý a neobyčajne členitý skalný chrbát neposkytoval priestor pre väčšiu stavbu. Hričov získali koncom 13. storočia, aj s neďalekou Lietavou, Balašovci. Ich úhlavný nepriateľ Matúš Čák Trenčiansky počas svojho ťaženia Považím dobyl a obsadil Balašovcom nielen Hričov, ale aj Lietavu, Budatín a Starhrad. Svoje majetky získali Balašovci naspäť až po Matúšovej smrti v roku 1321. Ale už od polovice 14. storočia bol opäť v kráľovských rukách. V tomto období sa neveľký strážny hrad rozšíril o nové opevnenie s hranolovou dovnútra otvorenou vežou. Časy rozmachu prežíval hrad, keď kráľ Žigmund Luxemburský udeľoval mestá a hrady svojej manželke Barbore. Kráľovná novozískané hrady nechala opraviť a obsadila ich svojou posádkou. A predsa aj takto zabezpečeného Hričova sa zmocnil husitský kapitán Mikuláš Švidrigal. Od husitov dobyl hrad naspäť až Blažej Maďar, veliteľ Čierneho pluku. Na sklonku stredoveku vznikli okolo opevnenia nové palácové budovy a zdokonalený bol aj vstup do hradu. Ďalšiu kapitolu dejín v histórii hradu písal vplyvný rod Podmanických. Keď zomrel Blažej Podmanický, zaujal neoprávnene hrad žoldniersky kapitán Viliam Tettauer. Po jeho smrti sa situácia skomplikovala natoľko, že na hrad si robili nárok jeho potomkovia. Keďže neboli jediní, ktorí si uplatňovali svoje práva na hradné panstvo, nastala nekonečná ťahanica Podmanickovcov o tento majetok. Situáciu „vyriešil“ panovník Ferdinand I. a hrad udelil Michalovi Imrefimu, ktorého predkovia tiež istú dobu na hrade pobývali. Podmanický však neposlúchol a hrad nevydal. V zapätí nato ho kráľ odsúdil na stratu hlavy a majetkov, súčastne nariadil, aby uviedli nového majiteľa na hrad. No drsný Rafael Podmanický, tento rozsudok vôbec nebral na vedomie. Zatiaľ čo úradník kráľovskej komory sa márne snažil uviesť nového majiteľa, právnik Podmanických podrobne študoval ich rodový archív. Nakoniec víťazoslávne dokázal listinou z roku 1468 Ferdinandovi I., že Hričov skutočne patrí Podmanickým. Rok nato obávaný Rafael Podmanický umrel bezdetný, a tým sa skončila kapitola tohto rodu. Tentokrát poverila kráľovská komora spravovaním hradu grófku Annu Likarku. V jej službách pôsobil ako správca panstva Ján Kilian, taliansky staviteľ pochádzajúci z Milána. Za jeho pobytu na hrade boli ešte vykonané stavebné úpravy, no odchodom Likarky začal hrad upadať. Predseda kráľovskej komory František Turzo odkúpil hrad s úmyslom ho zveľadiť. Ibaže prestavba Lietavského hradu a Bytčianskeho zámku, vedená Kilianom, ho natoľko finančne vyčerpala, že na údržbu Hričova mu nezostali žiadne prostriedky. Ťažko prístupný a málo pohodlný hrad už nevyhovoval nárokom na bývanie ani moderným vojenským požiadavkám, a tak začal v priebehu 17. storočia pustnúť. Bodku za históriou hradu vykonali Bočkajovi hajdúsi, ktorí nedostatočne chránený hrad vyrabovali a zdemolovali. A teda za necelých 400 rokov sa hrad Hričov, jeden z najstarších na Považí, premenil na romantickú ruinu…