Zrúcanina strážneho hradu stojí na skalnatom výbežku malokarpatského hrebeňa v blízkosti obce Rozbehy. V písomných prameňoch sa hrad objavuje začiatkom 14. stor. ako vlastníctvo rakúskeho šľachtica  Ulvinga z Harcendorfu.  Dominantnou stavbou pôvodného hradu bola mohutná okrúhla veža situovaná na najvyššom bode hradného areálu. Priestor severne od veže vymedzovala obvodová hradba ku ktorej bola pristavaná malá obytná budova.

V priebehu 14. stor. bol majetkom kráľa, v r. 1394 sa stal súčasťou majetkového domínia  Stibor z Stiboríc. V r.  1404 sa tu krátko liečil na následky otravy  kráľ Žigmund. V 40.-tych rokoch 15. stor. tu sídlili lúpežní rytieri, okrem iného  Jan z Moravan (1444). Z jeho rúk hrad získal Mikuláš Újlaky v r. 1452  ho odovzdal   Osvaldovi z Bučian. Jeho rod vymrel v  polovici 16. stor. V priebehu stredoveku hradné jadro doplnila palácová stavba postavaná pozdĺžne sa vežou a plochu hradu  rozšírilo severné predhradie vymedzené hradbou lemujúcou okraje skalnej terasy vedľa hradného jadra. Opevnenie tvoril hradbový múr zosilnený v severnom nároží oporným pilierom. Súčasťou posilňovania obranyschopnosti hradu bolo aj opevnenie skalnatého rebra vybiehajúceho východne od horného hradu. Od konca 16. stor. pomaly strácal sídelnú funkciu a po r. 1740 bol opustený. Renesančné prestavby hradu realizované v 16. a 17. stor. znamenali plošné rozšírenie hradu do súčasného rozsahu a dostavbu hospodárskych budov v existujúcom areáli. Do 16. stor. môžeme rámcovo zaradiť výstavbu druhého predhradia na východnom úpätí hradnej skaly, ktoré je po obvode vymedzené priamymi úsekmi hradby s podkovovitou baštou v severovýchodnom nároží a priekopou na severnej a východnej strane.  V rámci renesančných úprav vznikli pozdĺž opevnenia predhradia hospodárske budovy a pôvodná hradba bola na vonkajšej strane  zosilnená hrotitými piliermi. Záverečné neskororenesančné  úpravy hradu predstavuje výstavba hospodárskej budovy osadenej do juhovýchodného nárožia východného predhradia.