Plavecký hrad - Odklínanie hradov
15918
page-template,page-template-full_width,page-template-full_width-php,page,page-id-15918,ajax_fade,page_not_loaded,,side_area_uncovered_from_content,qode-child-theme-ver-1.0.0,qode-theme-ver-1.1,qode-theme-hrady,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2.1,vc_responsive
 

Zrúcanina

Plavecký hrad

Zrúcanina Plaveckého hradu stojí na skalnatom ostrohu nad obcou Plavecké Podhradie. V písomných prameňoch sa hrad objavuje roku 1273. V kronike anonymného notára kráľa Bela IV. sa píše o veľkom vojenskom stretnutí uhorského kráľa Ladislava IV. a českého kráľa Přemysla Otakara II. pod hradom Detrek. Hrad v tom čase niesol meno jeho staviteľa. Kráľ Belo IV. totiž daroval rozsiahle pohraničné územie – konfínium – na dnešnom Záhorí magistrovi Detrichovi. V darovacej listine sa krajina spomína ako terra Kuhna (zem Kúnov).

Názov „Plavecký“ má pôvod azda v súvislosti s prítomnosťou Plavcov, presnejšie Kumánov. Ich úlohou bolo pozorovať pohraničné územie. V prípade blížiaceho sa nebezpečenstva podávali poslami alebo rôznymi signálmi hlásenia, aby vojsko mohlo včas zaujať obranné postavenie. Uhorskí panovníci nepoužívali na strážne služby domáce obyvateľstvo, ale cudzie, pred Tatármi utiahnuté kmene Sikulov, Kumánov-Plavcov a Pečenehov. Územie konfínia však neprinášalo uhorským panovníkom žiaden úžitok, preto ho začali v 13. storočí rozdeľovať ako odmeny pre svojich prívržencov. Stavitelia hradu využili jeho bralo so šikmými zrázmi, na ktorom vystavali strážny hrad s pozorovacou hranolovou vežou. Ideálne vystavaný hrad nenechal bez povšimnutia Matúš Čák a zakrátko sa ho zmocnil. Po jeho smrti prešiel do kráľovských rúk. Azda za pôsobenia kráľovských kastelánov čelnú stranu pevnosti posilnila mohutná obytná veža.  Koncom 14. storočia získal hradné panstvo spolu s Korlátskym a Dobrovodským hradom významný poľský šľachtic Stibor zo Stiboríc. V priebehu 15. storočia vlastnili hrad grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Na hrade sa pustili do rozsiahlej prestavby. Vznikol druhý gotický palác s veľkými reprezentačnými sieňami a predhradie chrániace vnútorný hrad. Z obvodových hradieb zmizlo cimburie a nahradili ho štrbinové strieľne. Poslednú záchranu zabezpečovala aj tajná chodba ústiaca do malej puklinovej jaskyne pod hradom. Po vymretí ich rodu sa stal majetkom magnátskej nemeckej rodiny Fuggerovcov. V polovici 16. storočia posilnili hrad mohutnou delovou baštou, chrániacou prístupový svah. Pri hľadaní vzoru pre baštu použil stavebník Anton Fugger osvedčený typ podľa návrhu staviteľa pevností, nemeckého renesančného maliara a rytca Albrechta Dürera. Od konca 16. storočia vlastnili hrad Balašovci. Pokračovali v prestavbe orientovanej hlavne na zosilnenie opevnenia proti rýchlo sa rozvíjajúcej delostreľbe. Obdobie renesancie sa vyznačovalo nielen tým, že šľachta sa starala o dobrú výzbroj svojich sídiel, ale podporovala aj vedu a umenie. Preto dal Imrich Balaša spisovateľovi Petrovi Bornemistovi úlohu zriadiť na hrade kníhtlačiareň, jednu z prvých na území Slovenska. V prvých rokoch 17. storočia už na hrade panuje Peter Bakič, hrdina romantického príbehu o únose Zuzany Forgáčovej. Od roku 1641 na Plaveckom hrade vládli Pálfiovcvi. Za čias Pavla Pálfiho stratil hrad funkciu panského sídla a slúžil už len ako vojenská pevnosť, ktorú jej majitelia náležite opevnili. Novopostavený kaštieľ v Malackách spĺňal Pálfiovcom vyššie nároky na bývanie. A tak Plavecký hrad začiatkom 18. storočia obsadili Rákociho povstalci ako dôležitý strategický bod. Definitívny rozsudok nad pevnosťou vyniesol cisársky generál Siegbert Heister. V roku 1706 so svojím vojskom hrad od povstalcov dobyl a ťažko poškodil.