Šášov - Odklínanie hradov
15826
page-template,page-template-full_width,page-template-full_width-php,page,page-id-15826,ajax_fade,page_not_loaded,,side_area_uncovered_from_content,qode-child-theme-ver-1.0.0,qode-theme-ver-1.1,qode-theme-hrady,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2.1,vc_responsive
 

Zrúcanina stredovekého hradu

Šášov

Zrúcanina stredovekého hradu sa vypína na vrchole ostrého a úzkeho skalného hrebeňa nad obcou Šášovské Podhradie neďaleko Žiaru nad Hronom. Hra postavili v rozšírenom mieste doliny Hrona v mieste križovatky diaľkových ciest, kde z cesty smerujúcej pozdĺž Hrona odbočuje cesta na Kremnicu. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z r. 1253 a na jej základe môžeme za jeho zakladateľov označiť bratov Vincenta a Petra z rodu Vančovcov. Najstaršou stavbou hradu je vežovitý palác stojaci najvyššom bode hradnej skaly. Pred palácom bolo úzke nádvorie obklopené hradovým múrom.  Od začiatku 14. stor. až do konca vlády Anjouvcov bol hrad kráľovským majetkom. Za vlády Žigmunda  Luxemburského niekoľkokrát zmenil majiteľov až v r. 1424 sa stal majetkom kraľovnej Barbory, neskôr za Mateja Korvína bol v rukách jej nasledovníčky kráľovnej Beatrix. Tá Šášov v r. 1490  darovala jágerskému biskupovi Dócimu. Rod Dóciovcov, ktorý Šášov vlastnil až do polovice 17. storočia hrad výrazne opevnil a rozšíril. Ich dielom je prestavba východného paláca na vrchole skaly a jeho rozšírenie pozdĺžnym krídlom pri severnej hradbe a výstavba ďalšej štvorpodlažnej obytnej budovy pri severozápadnej hradbe. Súčasne zrejme vzniká aj najstaršie opevnenie predbránia pri vstupe do jadra hradu. Rozvoj paľných zbraní si zároveň vynútil riešenie pomerne nevýhodnej polohy hradu v blízkosti dominantného návršia vzdialeného cca 200 m. Tá si vyžiadala výstavbu predsunutého opevnenia okupujúceho vrchol spomenutého návršia. Niekedy v 2. polovici 15. stor. tu vystavali zrubovú stavbu osadenú do opevnenia s murovanou hradbou, valom a priekopu. Pravdepodobne okolo polovice 16. stor. vzniká na juhozápadnej strane jadra hradu oblá štvorpodlažná batériová veža vybavená komorovými strieľňami umožňujúcimi brániť južné a západné predpolie hradu. V ďalšom priebehu 16. stor. a v 17. stor. bolo zdokonalené predbránie a na neho nadväzujúce opevnenie predhradia pozdĺž južnej strany jadra hradu, ktoré tvorila hradba prebiehajúca pozdĺž prístupovej cesty a polygonálna bašta pripojená k nárožiu východného paláca. V sedle na juhovýchodnej strane vzniká opevnené hospodárske predhradie, v ktorom výskum identifikoval pivnicu, studňu a vežovú bránu.

Dóciovci hrad vlastnili  až do polovice 17. stor. keď ho získal Gašpar Lippaj. Hrad slúžil svojmu účelu ešte počas stavovských povstaní v 17. stor., neskôr okolo polovice nasledujúceho storočia stratil význam a bol opustený.