Zrúcanina stredovekého pohraničného hradu korunujúceho vrchol výrazného kužeľovitého návršia priamo nad obcou Podbranč, miestna časť Podzámok.  Pôvodný hrad založil v polovici 13. stor. magister Abom z rodu Abovcov ako sídlo svojho domína a zároveň strážny hrad v systéme ochrany západnej hranice. Podľa nálezov z archeologického výskumu hrad vybudovali v 50.-tych rokov 13. stor. Abov hrad pozostáva z masívnej obytnej veže s priľahlým malým nádvorím obklopeným hradbou.  Pravdepodobne začiatkom 14. stor. bola južná časť hradu zničená a na jej mieste vznikla nová obvodová hradba vymedzujúca pravidelné nádvorie situované západne od veže. Zároveň do tohto obdobia je možné datovať aj najstaršiu časť obvodovej zástavby pozdĺž južnej hradby. V r. 1392 Branč získali donáciou Stiborovci, ktorí ho vlastnili do vymretia rodu v r. 1434. Medzi r. 1435 – 37 prešiel do majetku Pankráca zo Sv. Mikuláša, po ňom v r. 1470 na Branči vládol Korvínov hajtman Mikuláš Kropáč z Nevědomí. Ďalšie stredoveké prestavby hradu dokladajú najmä početné architektonické články.  Rozsiahlu adaptáciu hradu môžeme predpokladať za Stiborov, ktorý realizovali prestavbu pôvodnej obytnej veže. Súčasťou jej vybavenia  bol  gotický lomený portál, pravouhlé okno so stredovým krížom, masívny okrúhly pilier nesúci klenbu spodného podlažia a niekoľko ostení okien a portálov profilovaných širokým skosením hrany. Opevnenie hradu posilnila výstavba obvodovej priekopy. V prestavbách hradu pokračovali aj Pankrác zo sv. Mikuláša a Mikuláš Kropáč z Nevědomí. V tomto období ppevnenie hradu tvorené jednoduchou hradbou posilnila hranolová veža pri bráne a rozšírené bolo aj južné krídlo budov. Po krátkej držbe rodom Korlátskych od tretiny 16. stor. hrad získal rod Nyáryovcov, ktorý Branč vlastnil až do zániku hradu a urobil z neho jedno z opevnených sídel rodu. Novoveké prestavby hradu sa spájajú s rodom Nyáryovcov, ktorý svoju stavebnú činnosť začali vybudovaním nového paláca na západnej strane hradu a prestavbou opevnenia severného predhradia. V jeho nároží vznikla masívna bašta s delovými strieľňami vybavenými odvetrávacími kanálmi a neskôr aj vstupná vežová brána. Aj ďalšie prestavby hradu boli zamerané na zdokonaľovanie opevnenia – okolo pôvodného hradu vzniklo polygonálne vonkajšie opevnenie lemujúce okraj vrcholovej plošiny hradného vrchu, ktoré bolo spevnené polkruhovými baštami. Vývoj hradu sa v priebehu 17. stor. zavŕšil prestavbami obytných budov horného hradu, ktorý nadobudol podobu kompaktnej štvorkrídlovej zástavby okolo ústredného nádvoria a zdokonalením opevnenia. Hornému hradu dominovali 2 paláce na východnej a západnej strane prepojené po stranách pozdĺžnymi krídlami, obsahujúcimi skladové priestory a kuchyňu, a pavlačami. Vonkajšie opevnenie zosilnila dvojica bastiónov orientovaných na východnú (prístupovú) stranu, ktorých výstavba si okrem iného vyžiadala prestavbu vstupu do hradu, jeho presmerovanie cez interiér novopostaveného bastiónu. Súčasťou nového opevnenia boli aj obytné budovy pre zemanov, ktorí sa sem mohli uchýliť pre prípad ohrozenia.