Hrad Kapušany stojí na vrchole strmého návršia nad obcou Kapušany pri Prešove. Vznikol ako strážny bod nad križovatkou krajinských  ciest smerujúcich z Prešova do Poľska cez Bardejov a do údolia Tople.  Počiatky hradu sú nejasné, jeho pôvodné meno bolo Maglovec a zrejme vznikol v 2. polovici 13. stor.  Začiatkom nasledujúceho storočia bol  kráľovským majetkom,  v tomto období ho spravoval rytier Henrik syn Rikolfa. Ten sa však v konflikte kráľa Karola Roberta s odbojnou šľachtou pridal na stranu Abovcov-Omodejovcov a preto kráľovské vojská hrad dobyli ešte pred známou bitkou pri Rozhanovciach 15. júna 1312.  Hrad potom nebol opravený a nasledujúcich sto rokov sa nevyužíval a chátral. Najstaršia  zachovaná časť súčasnej zrúcaniny je zrejme zvyškom pôvodnej pevnosti zbúranej v r. 1312. Jej celková podoba nie je známa, zachovala sa časť východnej veže spolu s priľahlými úsekmi hradby. V r. 1347 kráľ Ľudovít Veľký dal  panstvo Kapušany  aj s hradným kopcom svojmu bývalému vychovávateľovi abovskému županovi Petrovi Paharusovi. Po vymretí tohto rodu v r. 1409 pripadlo panstvo Kapušany aj so spustnutým hradom kráľovi a ten  ho vzápätí, 2. marca 1410 daroval Andrejovi z Koky a povolil sa mu vystavať hrad,  pevnosť, alebo tvŕdzu na mieste zbúraného hradu. Týmto sa začína písať nová etapa a obnovený hrad dostáva meno  podľa dediny nad ktorou sa dodnes vypínajú jeho ruiny. Od neho si zároveň odvodzuje meno aj rod nových a do r. 1918 jediných majiteľov hradu. V rámci obnovy hradu po r. 1410 vznikol nový hrad vymedzený obvodovou hradbou lichobežníkového pôdorysu do ktorej stavitelia zakomponovali aj časť veže z pôvodného sídla. Vnútorná  zástavba situovaná okolo ústredného nádvoria  pozostávala z paláca na severnej strane a  dvoch menších  budov krytých za hradbou na východnej a západnej strane, pričom vo východnej budove bol situovaný prejazd so vstupom do hradu.  Na východnej strane  palác zakončený obdĺžnikovou vežou, ktorá vznikla rozšírením staršej veže. Obnovené budovy  hradu jeho majitelia do konca stredoveku niekoľkokrát  prestavali. Najvýznamnejšou úpravou bola prestavba paláca spojená s posnutím podlaží a osadením nových okien, bezprostredne potom k palácu pristavali západnú obytnú  vežu. V priebehu 15. storočia bolo azda pod vplyvom dobývania hradu  zosilnili opevnenie výstavbou predhradia obklopujúceho hrad na severnej, východnej a juhozápadnej strane. Jeho opevnenie tvorí zalamovaná hradba, pôvodne  zakončená cimburím, ktorá mala na juhozápadnej strane výpadový portál. Na severnej strane novovystavané opevnenie lemoval val a priekopa, na západnej strane bolo azda ďalšie predhradie. Novoveké úpravy hradu  sa prejavili drobnými zmenami v hradnom paláci a jeho zvýšením o 2 podlažia, v predhradí vznikli  pozdĺž severnej, východnej a južnej hradby hospodárske budovy a pri severnej hradbe strážnica. V r. 1628  sa uvádza hrad ako zničený a opustený,  ďalšia oprava bola potrebná po posledných stavovských povstaniach. Počas Tököliho povstania poškodili vypálením kaštiele v dedine, ale hrad pravdepodobne odolal, keďže o niekoľko rokov sa spomína v dobrom stave. Najmladšiu prestavbu spadajúcu rámcovo do 2. polovice 17. stor. predstavuje prístavba trojpodlažnej bašty so strieľňami pre ručné palné zbrane  k obvodovej hradbe vedľa vstupnej brány. Počas posledného protihabsburského povstania, ktoré viedol František II. Rákoci zrejme došlo k poškodeniu hradu.  Po jeho skončení, v r.  1712 vdova po G. Kapim Eva Gergelakyová sídlo opravila, ale už o tri roky neskôr bol hrad na základe panovníckeho nariadenia zbúraný.